Akafisty

V našich cerkvách sa popri večerniach, utreniach a liturgiách často slúžia aj tzv. akafisty, najčastejšie vo večerných hodinách. Spôsob a priebeh akafistov je väčšine veriacich, ktorí navštevujú chrám a zúčastňujú sa bohoslužieb, dôverne známy.

Podľa synaxária je história tohto sviatku zviazaná s rokom 626 n.l,, za vlády cisára Heraklea, kedy bol Konštantínopol, hlavné mesto Byzantskej ríše, obliehané armádou Peržanov, Avarov a Slovanov. V tom čase bola bosporská úžľabina zaplavená flotilou nepriateľských lodí, ktoré svojou prítomnosťou ohrozovali cisárske mesto a boli pripravené kedykoľvek zaútočiť. Obranu mesta viedli patricij Bonus a konštantínopolský patriarcha Sergius. Obliehanie trvalo celé mesiace, avšak morálka Grékov zostávala silná, aj vďaka zásluhám patriarchu, ktorý pravidelne viedol procesie s ikonou Božej Matky okolo hradieb mesta. V čase, keď bol útok nepriateľských vojsk na spadnutie, rozohnal flotilu slovanských a peržských lodí strašný tajfún, ktorý sa znenazdania objavil a rovnako nečakane aj zmizol. K tomu všetkému sa pridali aj hádky a zmätok v nepriateľskýc šíkoch a peržská porážka bola nezvratná. Gréci svoje mesto úspešne obránili a zjavenie tej strašnej búrky, ktorá zničila mnoho lodí nepriateľa, pripisovali pomoci Božej Matky. Na jej počesť bola v deň víťazstva slúžená celonočná bohoslužba v hlavnom meste, tento deň bol zapísaný do synaxárii a zároveň bol zložený aj prvý akafist na jej počesť.

Samotné autorstvo tohto konkrétneho akafistu je sporné, niektoré zdroje uvádzajú Romana Sladkopevca, veľkého autora Cirkevnej hudby, patriarchu Sergia, ktorý spoluviedol obranu mesta počas obliehania, a aj Georgia Pisidu, diakona a správcu archívov pri chráme Hagia Sofia. V každom prípade sa autor pri skladaní tohto hymnu naozaj vyznamenal – jeho kvalita bola na tak vysokej úrovni, že položila základ pre vznik úplne novej Cirkevnej bohoslužby.

Štruktúra akafistov je vo svojej podstate veľmi jednoduchá. Akafist sa delí na 13 častí, z ktorých každá obsahuje 1 kondak (z gréckeho kontax, čo znamená palička, na ktorú bol navíjaná zvitok) a 1 ikos (z gréckeho oikos, dom/budova). Na začiatok sa modlí načalo obyčnoje, potom hneď nasleduje kondak, ktorý je zakončený zvolaním, po ňom nasleduje ikos a po ňom nasleduje 13 veršov, z ktorých každý začína zvolaním „Radujsa.“ 13. kondak je vlastne len zopakovaním 1. Kondaku a ikosu, pričom sa k nemu pripája ešte aj tropár. Niektoré kondaky vo svojej štruktúre obsahujú aj žalmy. Akafist k Bohorodičke, ktorý tu už bol spomínaný, sa slúži hlavne v období Veľkého Pôstu – 1 štvrtina každý piatok večer počas štyroch týždňov a v piatok večera a sobotu rána 5. týždňa sa slúži celý. V atoských monastieroch sa tento akafist slúži denne počas v čase povečeria.

V dnešných časoch sa pokračuje v tradícii písania akafistov, čo len potvrdzuje popularitu tohto „žánru.“ Akafisty sú písané nielen na počesť sv. Trojice, Bohorodičky, ale aj rôznych svätých, ikon či sviatkov, i keď treba poznamenať, že dnes sa pri tvorení nových akafistov používa tzv. „pastiš,“ čiže skopírovanie textu staršieho akafistu, pričom sa len vymení meno svätého. No aj napriek tomu táto tradícia pokračuje aj dnes, a aj toto je jeden z dôkazov životaschopnosti pravoslávnej viery, ktorá nás sprevádza od kolísky až po hrob, stála, pevná a nemenná.